Spišská mala svoje dni

september 1, 2015/ Blog, Články na úvod/ 0 comments

Dni mesta Spišská Nová Ves sú jednou z tých náročnejších moderačiek, lebo dvojdňový program sa začína ráno o deviatej a končí okolo pol jedenástej večer. Aj sa každý rok ironicky pýtam, že kto si dobrovoľne privstane, no len čo chytím mikrofón do ruky, pribehnú malí špunti s rodičmi za pätami. Jasné, veď deti už o šiestej ráno zvyknú potajomky zapínať telku, tak prečo im „nepustiť“ Bračeka Jelenčeka v plnej paráde?

Ročník 2015 otvorilo Bábkové divadlo v Košiciach a ja som si takmer podala ruku s mojím detstvom. Tradičné rozprávky na námety Pavla Dobšinského, vyrezávané bábky, kulisy ako od babičky, spev, smiech. Dobro víťazí nad zlom. Decká boli očarené a hrali sa na horozlezcov. Výstup na pódium som im prekazila, hoci ich túžba žiť v rozprávke mi bola viac ako sympatická. Šplhali sa predsa k drevným bábkam, skvelým hercom, preč zo sveta, kde nie vždy vyhráva dobro...

Prvýkrát na Slovensko a rovno do Spišskej Novej Vsi docestovala Pražská mobilná zvonkohra. Aj mi bolo smiešne z tej zdrobneniny, lebo „zvonkohra“ vážila 12 tisíc kilogramov a pozostávala z 57 zvonov. Kolos, ktorý cestuje po Európe a šiel by aj do Ameriky, len by to dosť stálo, zaparkoval na námestí, aby sme videli, že zvony rozozvučí hra na klavíri. A ten ovládala profesionálna hráčka z Belgicka, pani Els Debevere. Áno, hra na zvonkohru sa študuje.

Sokoliari sv. Bavona sú už tradičnou súčasťou Dní mesta a uvádzam ich stále s úsmevom. Lebo ja viem, čo bude nasledovať a že Nixon si môže kaknúť. O toto vystúpenie je vždy veľký záujem, pretože poťažkať si vtáka takýchto rozmerov nechcú len dámy. Tento rok som si ho v ruke podržala ja a až keď 4 kilogramový Nixon rozprestrel krídla a letel, som pochopila, že na veľkosti ozaj záleží 🙂

Inak na Dňoch mesta som sa zaľúbila. Fakt. Aj som si povedala, že manžela budem obliekať za klauna. Ale teraz vážne. Keď som videla, čo stvárajú Adrián Ohrádka a Roman Mihálka aka Teáter Komika, veľmi som sa bavila. Vyrobili si kameru, na ktorú pripli blikačku z bicykla a z ľudí na ulici robili hercov. Aj zo mňa a vtedy som si uvedomila, ako veľmi mi chýba sa hrať. Klapka, strih, ideme, nejdeme, Hej ona, zabudla, čo má hovoriť... Dvaja klauni s červenými nosmi mi pripomenuli, že všetci sa chceme hrať. Len máme pocit, že sme z toho vyrástli...

A keď sme pri ich pouličnom improvizovanom umení, niekedy so sebou prinesú aj megalomanský fúrik, rebrík a náradie:

Dni mesta nie je akcia, na ktorej sa rozložia DJ a stánky s čínskym tovarom. Je to podujatie, ktoré vyzdvihuje našu históriu, tradície, remeslá, intelekt návštevníkov. Každý rok moderujem a uvádzam historickú divadelnú kompozíciu o pre mňa neznámej téme. Snažím sa vrátiť do lavice a spomenúť si, či sme sa to učili. Možno neučili, možno som len zabudla, možno... Je to jedno, lebo rok čo rok nám Peter Karpinský a Divadlo teatrálnej skratky vypovedia príbeh o minulosti Spišskej Novej Vsi. A hoci ja nemusím divadelný afekt a teatrálnosť, veľmi si vážim snahu tejto skupinky ľudí, ktorá zo mňa robí lepšieho lokalpatriota. Vďaka nim nemusím hľadať ani čítať, a aj tak viem, prečo budova Reduty nestojí v strede, ale na okraji námestia.

Piatkový program uzavrela Sima Martausová. Mne sa dostala pod kožu vďaka seriálu RTVS Tajné životy. Ten, kde spieva:

O Sime sa píše, že miluje kávu, fialky a že je veľmi skromná. Je! A má rada retro 🙂 Dokonca som mala pocit, že je moja kamarátka a nebola to pretvárka. Asi preto na Simu super reagovalo aj publikum a všetci boli šťastní a v pohode a v nejakej hudobnej melanchólii. A kto nebol, ten zrejme ani nechcel byť.

Jeden náš kamarát je skvelý tanečník. Pochádza zo Spišskej, no pôsobí v Bratislave, kde tancuje a vytvára choreografie pre veľké televízne šou, pre koncerty (napríklad pre Luciu Bílu), vystupuje na akciách, na Pohode a kade-tade. Lacko Cmorej tancoval aj na Dňoch mesta, a to s ďalšími piatimi výbornými divadelnými tanečníkmi. Skupina CreDance dala choreografie zo swingu a tanga a... jasné, skoro som zabudla. Téma Dní mesta bola dobová. Prelom 19. a 20. storočia a vznik Reduty a potom 20. až 40. roky. Lebo to nadväzuje. Na prelome storočí sa Európa začala kultúrne rozvíjať, stavali sa budovy, organizovali kultúrne podujatia, koncerty, neskôr nastúpili džez a swing. Preto boli medzi účinkujúcimi orchestre Fats Jazz Band a Bratislava Hot Serenaders. Boli super. Ľudia sa z nich tešili, aj tancovali a najmä ocenili muzikálnosť týchto profesionálov. Vďaka starému zvuku, dobovým nástrojom a autentickému oblečeniu sme si 28. a 29. augusta 2015 užívali náladu rokov 20. až 40.

Medzi účinkujúcimi nechýbali skupiny historického šermu Jago a Tostabur Espadrones, Divadlo z domčeka a šašo Miroslav Kasprzyk, ktorý tvorí rozprávky na pódiu a z detí robí skutočných hercov - za cukríky.

 

Dni mesta Spišská Nová Ves sú jednou z tých náročnejších moderačiek, lebo dvojdňový program sa začína ráno o deviatej a končí okolo pol jedenástej večer. Ale je to zároveň jedna z tých najlepších akcií roka! Nie preto, že som doma, ale preto, že duchovne a emocionálne rastiem. Lebo stretávam skvelých ľudí, ktorí veria tomu, čo robia a každý rok ma presvedčia, že robiť veci úprimne sa raz vyplatí.

Foto: Martin Krestián

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>
*
*